Paradoxy zrelej demokracie 21. storočia?

Autor: Juraj Novak | 26.1.2015 o 17:25 | Karma článku: 5,06 | Prečítané:  350x

Referendum, referendum, referendum... kamkoľvek sa človek pohne, počuje o referende. Čo je ale zvláštnym paradoxom, keď sa človek trochu započúva do rozhovorov v MHD, na kávičke, začíta do komentov na facebooku... drvivá väčšina ľudí hovorí o podpore referenda a hlasovaní ZA. Prečo potom, keď človek otvorí noviny či pustí správy, nejako záhadne sa zrazu obracia karta a počuje od politikov výzvy, aby nešiel ani voliť (zaujímavé počuť od človeka, ktorého kariéra závisí práve od voličov) a že veď si to presadia tak či tak, aj keď bude referendum úspešné..?

Nesnaží sa nás tu niekto náhodou „vybrainwashovať“ neustálym omieľaním tej istej rozprávočky nalinkovanej z Bruselu? Prečo všetky média, dokonca ešte aj verejnoprávna televízia, ktorá je platená samotnými ľuďmi, donekonečna otrepávajú ľuďom o hlavu tie isté žvasty a invektívy proti bežným ľuďom, ktorí sa rozhodli ísť hlasovať a označujú ich za rasistov, bigotných katolíkov, stredovekých spiatočníkov, netolerantných hlupákov a odporcov ľudských práv?

Verejnoprávna televízia má predsa slúžiť pre všetkých, prečo sa teda neriadi pri tvorbe svojho obsahu percentuálnym zastúpením názorov v spoločnosti, aby vyhovela čo najväčšiemu množstvu ľudí, vďaka ktorým vôbec funguje? To si nebodaj tých 728 statočných, čo podporilo súdružku Pietruchovú, získalo také zastúpenie, že zrazu dostali podporu od všetkých médií?

Prečo to tak je, veľmi presne vo svojom článku vystihol zahraničný časopis Economist (http://www.teraz.sk/slovensko/economist-referendum-slovensko/113736-clanok.html), ktorý otvorene priznal, že „V priebehu ostatných dvoch desaťročí sa do budovania občianskej spoločnosti v strednej a východnej Európe investovali miliardy eur, dolárov, libier, korún a iných západných mien...“ V praxi sme teda svedkami toho, ako sa robí demokracia 21. storočia. Položil si vôbec niekto otázku, prečo by to niekto robil? Akú návratnosť svojej investície očakáva a v akej forme?

Na demokraciu dnes už netreba davy ľudí, v kľude postačí čo i len 728 ľudí (aj keď aktívnych z tohto počtu je prirodzene oveľa menšie číslo, ale tvárme sa, že sú všetci zapálení pre túto problematiku a robia plno kriku, predsa aj tak zanedbateľné číslo) a potom už stačí pridať „zopár“ miliárd eur na pretláčanie týchto názorov. Zvyšok receptu je jednoduchý, stačí chvíľku vyčkať a dostatočne dlhé masírovanie hláv obyvateľstva spraví svoje a ako by povedal šéfkuchár Giuseppe z Billy - Perfetto! Môžeme servírovať stav spoločnosti, kedy niektorí ľudia agresívne reagujú čo i len pri počutí slovíčka referendum.

Ďalším paradoxom tohto celého je to, že väčšina finančných prostriedkov používaných na propagovanie názoru v rozpore s väčšinou, sú zo spoločného rozpočtu, teda v preklade: platíme si z vlastnej peňaženky to, aby sme boli manipulovaní ideológiami, s ktorými nesúhlasíme. Realita je dosť smutná, ale v podstate v dnešnej kapitalistickej spoločnosti je už naozaj takmer nič nemožné, stačí len dostatočne veľký balík peňazí, ktorý bude správne využitý - napr. na ovládnutie médií.

Vráťme sa ale späť k článku z č. Economist: „V konečnom dôsledku bude neúspech referenda zapríčinený nízkou účasťou voličov dôkazom, že Slovensko je zrelou demokraciou patriacou do 21. storočia. Nielenže dokáže, že v ňom pôsobia občianske skupiny schopné pretaviť svoje ciele na celoštátnu agendu, ale dokáže aj to, že rovnako ako vo väčšine vyspelých krajín je aj na Slovensku dominantnou silou súčasnej politiky apatia voličov.“

Cieľ je jednoduchý – znechutiť ľuďom možnosť niečo zmeniť a následne už len ťahať za nitky pri usmerňovaní apatických ovečiek. Ako môžeme vidieť, tento koncept vo väčšine krajín naozaj funguje. Bude Slovensko svetlou výnimkou Európy? Ja osobne dúfam, že áno. Minimálne aspoň 420-tisíc podpisov značí ešte ako tak nádej, že ľudia nezanevreli na to, čo sa deje v našom, síce rozlohou malom, ale srdcom veľkom štáte.

Je treba si uvedomiť, že v súčasnosti je politikmi v skrytosti pripravovaná novelizácia zákona o rodine, ktorá legitimizuje juvenilnú políciu a odoberanie detí ich rodičom a to všetko pod zástierkou boja proti týraniu detí. Podobných prípadov v zahraničí v poslednej dobe rapídne pribúda, určite nechceme, aby sa podobná situácia opakovala aj u nás. Treba vidieť aj skutočnosti za oponou, toto referendum nie je ani zďaleka iba o právach homosexuálov, je to o právach a slobode všetkých.

Tak ľudia, dokážte im, že Slováci sú schopní vysloviť svoj názor aj inde ako s kamarátmi na pive, popri sťažovaní sa na okolnosti života na obede s kolegami z práce, či doma pri nedeľnom obede a príďte 7.2.2015 ukázať, že ľudia na Slovensku majú reálnu moc čosi ovplyvniť z diania v tomto štáte.

V referende ide o viac, ako v bežných voľbách. Tam je možnosť korekcie o 4 roky, tu však taká možnosť neexistuje. Buď prídete zahlasovať, alebo sa svojou neúčasťou na hlasovaní prikláňate na stranu práv minoritných skupín, odoberania detí rodičom a vplyvom zvrátených západných ideológií.

Niečo ako neutrálny názor neexistuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?